1.október 2016
Do dnešného dňa si pamätám ako mi v jedno krásne októbrové ráno, poslala kamarátka odkaz, ktorý ovplyvnil celú moju budúcnosť.
“Niedermayer hľadá stážistov! Veď to je ako dreamjob.”
28.október 2016
Mix môjho eurohujerstva, ekonomického zamerania a života v Českej republike dal po krátkom premýšľaní rovnakú odpoveď aj mne - veď toto je ako dreamjob. Prihláška odoslaná.
19.december 2016
Pamätám si tiež, ako som po pozvaní na interview zmätene pobehovala po Malej Strane, neúspešne hľadajúc kanceláriu pána poslanca - a tiež ten skvelý pocit po tom, ako som z nej vychádzala. Vravím si - ak by to aj nevyšlo, toto bola veľmi príjemne strávená polhodinka s človekom s tak podobnými názormi a pohľadmi na svet.
23.december 2016
No ono to vyšlo. Polročné tešenie (=štátnice a sťahovanie sa) mohlo začať.
6.jún 2017
Posledná káva, posledné selfie pred EP, fotka v asistenčnom centre a konečne to prišlo: Som zamestnanec Európskeho parlamentu.
Hneď v prvý deň stáže sa ma pán poslanec pýtal na moje preferencie. Sediac so zápisníkom v ruke v jeho kancelárii, pravdivo som odpovedala, že beriem čokoľvek týkajúce sa ekonómie. Odchádzala som s tým istým zápisníkom plnším o tri strany nápadov a problematík, ktorým sa môžem venovať. Čím začať? Nízke mzdy na Slovensku, zdieľaná ekonomika, euro? Toto bol vlastne jediný problém celej mojej stáže - že si ju dokážem predstaviť trikrát tak dlhú a stále by to nebolo dosť.
Prácu v kancelárii som si vždy delila na dva druhy - dlhodobejšie projekty, na ktorých som si sama priebežne pracovala, a ad hoc úlohy, ktoré nám pán poslanec, prípadne jeho asistentky, zadali. Tým pádom mal človek vždy čo robiť, ale nikdy sa necítil pod vysloveným tlakom. Týmto štýlom som bola schopná vypracovať články tematicky variujúce - od spomínaných tém eura a zdieľanej ekonomiky až k problematike Pobrežia Slonoviny a jeho viazanosti na euro.
Ďalšia vec, ktorú nesmiem zabudnúť spomenúť, je pracovná atmosféra. Zuzka a Peťa, asistentky pána poslanca, boli pre nás vždy dostupné a s akýmkoľvek problémom hneď pomohli. Opäť platilo - ak sa venovali niečomu čo ma zaujímalo, mohla som sa hneď pridružiť a pomáhať im s agendou. Tak som sa cez Peťu dostala i k téme mne blízkej – smernici o vysielaných pracovníkoch. Na druhú stranu, Zuzka bola naším spojovníkom s dianím v EP mimo kancelárie. Zásobovala nás informáciami o zaujímavých udalostiach, a tak som mala možnosť navštíviť prednášky na sociálne témy, či na témy budúcnosti EÚ. Nezabudnuteľným zážitkom však boli hlavne raňajky na tému Brexit - a to hneď s osobou najpoverenejšou, a teda s Guyom Verhofstadtom (zážitok o ktorom budem rozprávať ešte svojim deťom).
Kedy sa dalo, pán poslanec ma brával na svoje stretnutia či meetingy – navštívila som tak jeho stretnutie s českými ekonómami v Európskej komisii, zasadnutie výboru ECON, zasadnutie EPP frakcie či českej delegácie v EP. Naozaj nemožno povedať, že by sa stážista u pána poslanca cítil akokoľvek vylúčený zo „skutočného diania“ politiky. Práve naopak, pán poslanec sa nás snažil zapájať kam sa dalo, pýtal sa na naše názory a diskutoval s nami kedykoľvek bola príležitosť. Vďaka týmto skúsenostiam a možnostiam nahliadnuť do vnútra EU policy-making procesu sa len upevnil môj pocit, že práca pre Európsku úniu má skutočne stále svoj význam a že nič ako nepriateľský, vzdialený Brusel, kde tri európske inštitúcie produkujú nezmyselné pamflety neexistuje. Odporúčam sa ísť o tom presvedčiť.
Táto práca splnila naozaj všetky aspekty dreamjobu.
Znie to ako veľké klišé, ale čo iné môže človek povedať o práci, kde sa venuje témam jemu blízkym, v obklopení milých a zaujímavých ľudí, pod vedením skutočnej kapacity vo svojom obore a s denným prísunom vaflí a hranoliek?