Andrej Babiš a (ne)verejnosť informácií v evidencii skutočných majiteľov
06.12.2019
Na každej z posledných dvoch demonštrácií proti premiérovi sa na Letenskej pláni zúčastnilo okolo 300 tisíc ľudí. V súvislosti s najznámejšou kauzou neoprávneného čerpania dotácií EÚ Čapí hnízdo a kauzou ovplyvňovania médií bolo stíhanie a priestupkové riadenie proti premiérovi pred niekoľkými týždňami (pre mnohých prekvapivo) zastavené. Česká verejnosť sa spolieha na nezávislosť vyšetrovania zo strany českých inštitúcií. Existuje však spôsob, ako si vytvoriť samostatný informovaný úsudok? V obidvoch spomenutých kauzách sú rozhodujúcimi faktami údaje o vlastníctve a štruktúre firiem Andreja Babiša. V nasledujúcich riadkoch najskôr zrekapitulujem, o čo v dvoch spomenutých kauzách ide a následne zhrniem, ako si Česká republika vedie v súvislosti so zverejňovaním informácií o skutočných majiteľoch právnických osôb a zvereneckých fondov.
Kauza Čapí hnízdo
Trestné stíhanie v tejto kauze stálo na tvrdení, že Andrej Babiš za účelom získania európskych dotácií určených pre malé a stredné podniky vyviedol firmu s názvom Farma Čapí hnízdo z miliardového koncernu Agrofert, ktorý v tej dobe oficiálne vlastnil (neskôr ho previedol do zvereneckého fondu). Koncern Agrofert je nadnárodnou spoločnosťou pôsobiacou v osemnástich krajinách sveta patriacou medzi najväčšie firmy v Českej republike. Andrej Babiš schoval v decembri 2007 majiteľov Farmy Čapí hnízdo za akciovú spoločnosť. Hneď na to v roku 2008 získala farma dotáciu EÚ vo výške 50 miliónov českých korún určenú pre malé a stredné podniky. Po uplynutí doby piatich rokov od získania dotácie, počas ktorej nie je možné meniť majiteľa, sa stratová firma Čapí hnízdo vrátila späť pod Agrofert. Získala farma dotačné peniaze určené pre rozvoj malých a stredných podnikov oprávnene? Aká je naviazanosť Agrofertu na Farmu Čapí hnízdo? Podľa Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF - European anti-fraud office) neexistoval žiadny ekonomický ani podnikateľský dôvod pre vyvedenie Farmy Čapí hnízdo z Agrofertu a preto je možné dva podniky považovať za prepojené. Andrej Babiš sa pre časopis Respekt v roku 2013 vyjadril, že s Farmou nemá nič spoločné a nevie, komu patrí. V roku 2016 však na mimoriadnej schôdzi snemovne priznal, že v čase získania dotácií vlastnili Farmu Čapí hnízdo jeho rodinní príslušníci. Mestské štátne zastupiteľstvo v Prahe rozhodlo s platnosťou ku dňu 17.9.2019 trestné stíhanie premiéra a jeho blízkych v kauze zastaviť. Farma Čapí hnízdo podľa žalobcu Jaroslava Šarocha spĺňala podmienky definície malého a stredného podniku, pre ktorý bola päťdesiatimiliónová európská dotácia určená.
Kauza stretu záujmov
Dotácie pre Farmu Čapí hnízdo nie sú jediným dôvodom vyvolávajúcim otázniky ohľadne Babišovho postavenia v Agroferte. Zákon č. 159/2006 Sb. o střetu zájmů zakazuje členom vlády vlastniť médiá. Premiér sa tak dostal do podozrenia z konfliktu záujmov - pod Agrofert spadajú okrem iného mediálne spoločnosti Londa, televízia Óčko a vydavateľstvo Mafra, ktoré vydáva napr. denníky Mladá Fronta DNES či Lidové noviny. Aj toto podozrenie z priestupku bolo nakoniec vyvrátené. Rozhodol o tom Krajský úrad Stredočeského kraja s odôvodnením, že ovplyvňovanie mediálnych spoločností účelne uložených vo zvereneckom fonde[1] nebolo preukázané. S rozhodnutím úradu nesúhlasí organizácia Transparency International ČR. Podľa nej Babiš holding aj napriek jeho vloženiu do zvereneckých fondov ovláda, čím zákon porušuje. Ako dôkaz organizácia uvádza slovenský Register partnerov verejného sektora, ktorý je prístupný verejnosti. Andrej Babiš je v ňom uvedený ako jeden z piatich konečných užívateľov výhod (obmyslených) činnosti spoločnosti Agrofert. Má medzi nimi výsadné postavenie, moc kohokoľvek sám odvolať, pričom sám je neodvolateľný.
Prístupnosť informácií o majiteľoch firiem
Môže sa verejnosť dostať k bližším informáciám ohľadne vlastníkov a štruktúry Agrofertu? Podľa novely zákona č. 304/2013 Sb., o veřejných rejstřících právnických a fyzických osob a o evidenci svěřenských fondů, v platnom znení, prevedenou zákonom č. 368/2016 Sb., je s účinnosťou ku dňu 1.1.2018 zavedený register skutočných majiteľov právnických osôb a zvereneckých fondov. Toto opatrenie bolo v Českej republike zavedené kvôli povinnosti implementovať 4. smernicu Európskej únie o predchádzaní prania špinavých peňazí (4AMLD - Fourth Anti-money Laundering Directive). Do registra sa zapisujú údaje o skutočných majiteľoch právnických osôb zapísaných do jedného z verejných registrov (obchodného, nadačného, spoločenstva vlastníkov jednotiek, spolkov, ústavov a všeobecne prospešných spoločností) a zvereneckých fondov zapísaných do evidencie zvereneckých fondov. Právnické osoby zapísané do obchodného registra pred začiatkom roku 2018 mali povinnosť oznámiť údaje o skutočnom vlastníkovi do jedného roku odo dňa nabitia účinnosti novely, t.j. do začiatku roku 2019. Údaje o skutočných vlastníkoch firiem vlastnených Agrofertom by tak v registri zapísané mali byť, nedá sa k nim však dostať, pretože register je neverejný. Právnické osoby zapísané do ostatných verejných registrov pred začiatkom roku 2018 (vrátane zvereneckých fondov) majú povinnosť zapísať svojho skutočného majiteľa do 1. januára 2021. Tento termín sa týka premiérových zvereneckých fondov AB private trust I a II, v ktorých sú uložené akcie Agrofertu. Údaje o zvereneckých fondoch Andreja Babiša tak zatiaľ v registri uvedené nemusia byť. V prípade, že sú, majú k nim prístup „iba“ súdy, orgány činné v trestnom konaní, správcovia daní atď. Register skutočných vlastníkov teda zatiaľ verejnosti neposlúži. S povinnosťou Českej republiky transponovať do legislatívy 5. smernicu EÚ o predchádzaní prania špinavých peňazí (5AMLD - Fifth Anti-money Laundering Directive) sa však situácia zmení, register sa bude musieť stať verejným. Termín pre transponovanie tejto smernice do národných legislatív je stanovený na 1. januára 2020. 5. smernica navyše zavádza oproti tej predchádzajúcej sankcie pri porušení povinnosti ohľadne oznámenia skutočného majiteľa firmy.
V kauze Farma Čapí hnízdo rovnako ako aj v kauze stretu záujmov sa verejnosť momentálne nedopátra faktov týkajúcich sa štruktúry Agrofertu a postavenia Andreja Babiša v ňom. Počkať si budeme musieť na 1. január 2020 - termín transponovania 5. smernicu EÚ o predchádzaní prania špinavých peňazí, vďaka ktorému sa údaje v registri stanú verejnými a na 1. január 2021 - termín pre zapísanie údajov do registra pre zverenecké fondy. Európska legislatíva tak stransparentňuje evidenciu skutočných majiteľov v Českej republike. Tieto zmeny do budúcna pomôžu predchádzať, okrem iného, prípadom účelného zneužívania európskych dotácií a ovplyvňovania médií členmi vlády. Momentálne však verejnosti nezostáva nič iné ako sa spoliehať na nezávislosť vyšetrovania káuz a dúfať, že sa konanie premiéra, ktoré poškodzuje povesť Českej republiky v Európe, nestane vzorom pre iných.
[1] Zverenecký fond je súbor majetku bez právnej subjektivity vyčlenený ku zvláštnemu účelu, držaný a spravovaný správcom v prospech obmyslenej osoby. Majetok vo zvereneckom fonde prestáva byť vlastníctvom toho, kto zverenecký fond vytvára a stáva sa majetkom anonymným.