Kam kráča Eurozóna?
30.06.2017
Úvod
Dvadsaťpäť rokov od Maastrichtskej zmluvy a pätnásť rokov od prvého použitia euromince, euro sa stalo druhou najpoužívanejšou menou na svete. 340 miliónov Európanov v 19 členských štátoch používajú jednotnú menu a meny 60 zemí a teritórií, reprezentujúcich ďalších 175 miliónov ľudí, je na túto menu naviazaných. Budúcnosť Hospodárskej a menovej únie (EMU) je i pre 85% podiel, ktorý na HDP Únie krajiny eurozóny majú,[1] dôležitá pre ktorýkoľvek členský štát. Euro zažilo svoje ťažšie i jednoduchšie časy – Veľká recesia z rokov 2008-2009 otriasla základmi dôvery v spoločnú menu. Vývoj EMU sa ocitol pred novými výzvami, ktoré pomenúva nedávno vydaný Reflection paper z dielne Európskej Komisie. V prvej časti tohto textu budú tieto výzvy v krátkosti zhrnuté. Druhá časť za zameria na možnosti budúceho vývoja a najschodnejšej cesty pre jednotnú Hospodársku a menovú úniu.
1. Nekompletná EMU
V súčasnosti sú na monetárnej báze štáty eurozóny koordinované jednotnou autoritou – Európskou centrálnou bankou. Pre fungujúcu menovú úniu je však potrebná aj politická zhoda na spoločnom smerovaní krajín s jednotnou menou. Túto nekompletnosť nazýva spomínaný Reflection paper ako ekonomický pilier EMU, ktorý považuje za nedokončený. V odbornej verejnosti zaznievajú tiež argumenty pre a proti fiškálnej únii – je spochybniteľná predstava hlbšej integrácie monetárnej únie bez spoločného fiškálneho riadenia, ktoré môže zasiahnuť hlavne v prípade asymetrických šokov v rámci EÚ.[2] Na druhej strane stojí otázka reálnej prevoditeľnosti takéhoto zjednocujúceho plánu, ak je už dnes jednou z najčastejšie spomínaných možností skôr opačný, a teda dvojrýchlostný vývoj zemí EÚ. Report piatich prezidentov[3] z júna 2015 pomenúval tri kroky, ktoré je nutné dosiahnuť pri budovaní silnej eurozóny. Do júna 2017 pretrváva prvá fáza tzv. „deepening by doing“, v rámci ktorej majú členské štáty využiť existujúce inštrumenty na zvýšenie konkurencieschopnosti a štrukturálnej konvergencie. V rámci tejto fáze sa spomína aj dokončenie finančnej únie – príkladom môže byť Jednotný mechanizmus dohľadu, kde by dohľad nad úverovými inštitúciami v rámci EÚ bol vykonávaný jednotne.[4][5]
Onedlho sa teda eurozóna ocitne v druhej etape, v ktorej sa EMU má stať kompletnou, a to hlavne zabezpečením jasne stanoveného postupu konvergencie členských štátov eurozóny. Do roku 2025 má tak prehĺbená Hospodárska a menová únia zabezpečiť eurozónu lákavú pre vstup ďalších členských štátov EU.
2. Politická (ne)ochota
Veľkou otázkou v rámci prehlbovania EMU a celkového vývoja eurozóny je súčasné nastavenie politických autorít členských zemí k projektu jednej meny. Napriek tomu, že posledné výsledky Eurobarometru ukázali konštante vysokú spokojnosť krajín eurozóny so spoločnou menou, ako ukazuje graf č.1, Reflection paper akcentuje potrebu ďalších debát a väčšieho konsenzu medzi členskými štátmi. Hlavný rozpor totiž politici nachádzajú v názore na to, akým smerom najmä po Veľkej recesii pokračovať a či je východiskom do budúcnosti viac zdieľanej solidarity, alebo naopak upevňovanie zodpovednosti samostatne v rámci každého členského štátu.
Graf 1
3. Euro a Veľká recesia
Globálna kríza z rokov 2007-08 odhalila slabiny stále mladej spoločnej meny a zasiahla eurozónu mimoriadnou silou. Členské štáty sa snažili zabrániť kolapsu bánk avšak kombinácia krízy finančného sektoru spolu s hospodárskou krízou – a teda nízkymi príjmami a vysokými výdavkami – vyústila do signifikantného nárastu verejného dlhu, rastúcej nezamestnanosti a kolapsu investícií. Súčasné obdobie predstavuje postupné zotavovanie sa, ktorému prispeli aj kroky Európskej centrálnej banky (ECB) a novozavedené inštrumenty a pravidlá ako ESM mechanizmus (európsky mechanizmus pre stabilitu, neformálne tiež „trvalý euroval“),[6] európsky semester[7] či „six-pack“ a „two-pack“[8] legislatívy v rámci Paktu stability a rastu. Celkove dali tieto kroky vznik novej procedúre, tzv. procedúre pri makroekonomických nerovnováhach.[9] Európske ekonomiky sa opäť postupne zotavujú v oblasti nezamestnanosti (9,5 % v marci 2017 je najnižšou hodnotu od roku 2009), opätovne rastú európske investície a klesajú dlhy i deficity (agregovaný deficit eurozóny vo výške 6 % HDP v roku 2010 klesol na 1,4 % v tomto roku). Európska komisia v spomínanom Reflection paperi však stále označuje obnovu rastu HDP eurozóny za pomalú a v rámci nezamestnanosti vidí stále veľký problém hlavne pre vysokú nezamestnanosť mladých.
4. Prehlbovanie fiškálnej únie
Jednou z možností ako súčasnú divergenciu krajín EÚ opäť zvrátiť v konvergenčný smer je podnikanie spoločných krokov a štrukturálnych reforiem s cieľom modernizácie európskych ekonomík. Práve obmedzenosť jednotlivých finančných rezerv a tým pádom aj schopností automatických stabilizátorov vidí Komisia ako dôvod niekoľkých malých prepadov v priebehu zotavovania sa ekonomík v rokoch 2011-2013. Ak má dobre fungovať spoločná mena, zdravé musia byť i spoločné verejné financie. Schopnosť ekonomík byť odolnými voči budúcim šokom zas musia zabezpečiť dostatočné finančné rezervy. Táto nezrovnalosť medzi spoločnou monetárnou politiky a decentralizovanými rozpočtovými politikami je základom nevyrovnanosti a spomínanej nekompletnosti EMU. Navyše, inštitucionálny rámec EMU je stále ťažkopádny a nezrozumiteľný, plný ad-hoc pravidiel vzniknutých práve v kontexte doznievajúcej krízy. Tento stav tak nenapomáha ani poslednému z problémov, ktorý v tejto oblasti Komisia pomenúva, a teda nedostatočnej debate a znalosti problematiky vo verejnej diskusii.
Ďalší vývoj
Rozdielnosť v ekonomikách členských štátov nedovoľuje vznik jednotného prístupu pre všetkých. Všetky štáty EÚ však majú rovnaký cieľ v podobe stabilnej a silnej spoločnej mene, ku ktorej sa EÚ má priblížiť pomocou princípov ekonomickej konvergencie, sociálnej spravodlivosti, zodpovednosti a transparentnosti. Tohto cieľa ale nebude možné dosiahnuť bez širokého politického konsenzu a bez dlhodobých spoločných akcií, ktoré prevážia nad jednorazovými reformami. Popisovaný Reflection paper vidí nutné ďalšie kroky v troch oblastiach – v dokončenej samostatnej finančnej únii, viac integrovanej ekonomickej a fiškálnej únii a v posilnení inštitúcií eurozóny.
Finančná únia
Pre výkonnú finančnú úniu je potrebné dosiahnuť progres v dvoch oblastiach – v redukcii risku a v jeho diverzifikácii. Rizikové hypotéky a „nevýkonné“ (tzv. non-perfoming) pôžičky – teda tie, u ktorých je pravdepodobnosť splatenia minimálna – boli jedným z príznačných znakov Veľkej recesie. Pokiaľ sa tieto pôžičky z finančného systému neodstránia – alebo minimálne nezredukujú – môžu sa stať zdrojom krehkosti tohto systému. V kontexte diverzifikácie, resp. zdieľania risku, sú kľúčové dva komponenty pri vzniku Bankovej únie – fiškálna zarážka jednotného fondu na riešenie krízových situácií a európsky systém ochrany vkladov. Jednotný fond na riešenie krízových situácií, resp. jeho takzvaná fiškálna brzda, má zabezpečiť riešenie krízových situácií bánk bez použitia peňazí daňovníkov. Európsky systém ochrany vkladov má zas zabezpečiť lepšiu ochranu vkladov pomocou jednotného poistenia pre maloobchodníkov v rámci Bankovej únie.
Únia kapitálových trhov (CMU)
S cieľom prehĺbiť a ďalej integrovať kapitálové trhy, CMU má za cieľ zvyšovať zdieľanie risku a celkovú pružnosť finančného sektoru. Tento cieľ sa v kontexte pravdepodobného odchodu finančného centra Európy z jednotného trhu stáva skutočnou výzvou. Pomocou tejto únie by sa zdroje financovania pre domácnosti a business mali stať inovatívnejšie a udržateľnejšie. Akčný plán Komisie plánuje postupne prehlbovať a budovať CMU s cieľom vytvoriť ju do roku 2019.[10]
Ak chcú členské štáty Európskej únie vzájomne konvergovať, ekonomická integrácia je vhodným rámcom pre toto zbližovanie. Jednotný trh, voľný pohyb osôb, statkov a služieb spolu s jednotným digitálnym trhom a energetickou úniou – to všetko sú aspekty ku konvergencii nevyhnutné. Európska komisia v tomto kontexte vyzdvihuje koordináciu v rámci spomínaného Európskeho semestra, teda cyklu prvých šiestich mesiacov roka, v priebehu ktorých členské štáty zosúlaďujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s pravidlami dohodnutými na úrovni EÚ. Ako ďalší krok smerom ku zjednoteným ekonomikám členských štátov sa spomína nutnosť posilniť prepojenie medzi národnými reformami a existujúcimi európskymi fondami. Za príklad slúžia európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré majú slúžiť ako dôležitá pomoc pre niektoré členské štáty. Avšak, ako Komisia upozorňuje, európsky rozpočet nie je dizajnovaný na funkciu makroekonomickej stabilizácie. Namiesto toho by mali byť členské štáty vedené k reformám podporujúcim spomínanú a kýženú ekonomickú konvergenciu.
Reflection paper opäť odkazuje na Report piatich prezidentov, ktorý okrem iného predstavuje tvorbu novej makroekonomickej stabilizačnej funkcie v rámci eurozóny. Podľa tohto návrhu by nová funkcia nemala kopírovať európsky mechanizmus pre stabilitu, ktorý slúži ako zábezpeka v prípade postihnutia krízou. Dopomôcť by mal ku stabilizácii národných rozpočtov v prípadoch, kedy monetárna politika dosiahne svojich limitov. Presná podoba tejto novej funkcie, jej technické prevedenie ako i jej financovanie je predmetom nadchádzajúcich diskusií Komisie o ďalšom prehlbovaní ekonomickej integrácie členských štátov. Debata sa vedie i v kontexte prehlbovania mechanizmu EMU, ku ktorému môže podľa Komisie dôjsť len v prípade, že členské štáty budú ochotné zdieľať spoločne viac kompetencií a rozhodnutí v otázkach spoločnej meny. Prípadné prehlbovanie integrácie štátov eurozóny by znamenalo aj nutnosť zreorganizovať postavenie súčasnej Euroskupiny, ktorá dnes len pomenúva stretnutie ministrov financií členských štátov eurozóny.Komisia ako inštitúcia zastávajúca záujmy Únie ako celku vedie v súčasnosti efektívne a pravidelné dialógy s Európskym parlamentom – tzv. hlasom ľudu v rámci európskych inštitúcií.
Európska únia teda podniká všetky kroky smerujúce k „Euro Area Treasury“, ktorá by podľa slov predsedy Komisie, Jean-Claude Junckera, mala byť založená na systéme ESM.[11] A aj napriek tomu, že euro prinieslo mnoho pozitív a teší sa ešte stále všeobecnej popularite, k prehlbovaniu Hospodárskej a menovej únie bude potrebné ešte veľa úsilia a spoločnej snahy. Pätnásť rokov po predstavení spoločnej meny a desať rokov od doby čo udrela ničivá Veľká recesia by členské štáty mali byť pripravené spraviť ďalší krok vpred. Ideálne však spoločne.
Odkazy:
Euro area treasury: http://www.europarl.europa.eu/legislative-train/theme-deeper-and-fairer-economic-and-monetary-union/file-a-euro-area-treasury
State of Union Juncker 2015: http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-15-5614_en.htm
6 pack and two pack: http://www.europarl.europa.eu/EPRS/EPRS-AaG-542182-Review-six-pack-two-pack-FINAL.pdf
5 presidents report: https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/5-presidents-report_en.pdf
Single supervisory mechanism: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/banking-union/single-supervisory-mechanism_en
Single resolution fund: https://srb.europa.eu/en/content/single-resolution-fund
ESM: https://www.esm.europa.eu/
Jednotný fond: http://www.consilium.europa.eu/cs/infographics/infographics-srf/
[1] Percento reprezentuje podiel krajín eurozóny na HDP EÚ po odchode Spojeného kráľovstva z Únie.
[2] Argumenty pre a proti zhŕňa napríklad tento článok: http://www.debatingeurope.eu/focus/infobox-arguments-for-and-against-fiscal-union/#.WUfXjxOGO8U
[3] https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/5presidentsreport.en.pdf
[6] https://www.esm.europa.eu/about-us/history#context
[7] http://www.consilium.europa.eu/sk/policies/european-semester/
[9] https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/economic-and-fiscal-policy-coordination/eu-economic-governance-monitoring-prevention-correction/macroeconomic-imbalance-procedure/dealing-macroeconomic-imbalances_sk
[10] EÚ plánuje zaviesť ďalšie inštrumenty k diverzifikácii bankovej rozvahy a stabilizácií financií – príkladom sú tzv. Cenné papiere kryté štátnymi dlhopismi či zmeny v regulácií štátnych dlhopisov.
[11] http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-15-5614_en.htm