Big_loader_ajax

Koncept zdieľanej ekonomiky

16.06.2017

V júni minulého roku predstavila Európska Komisia agendu týkajúcu sa súčasného fenoménu zdieľanej ekonomiky, ktorý je založený na prenájme, výmenách či zdieľaní majetku.

Pre spotrebiteľa znamená rozmach tohto odvetvia väčšiu ponuku hlavne v oblastí služieb – najčastejšie ide o zdieľanie bývania či o spoločné cestovanie. Z pohľadu podnikateľov ide taktiež o lukratívnu oblasť pre investície – Komisia informuje o odhadovanom ekonomickom výnose spojenom s lepším využitím kapacít ako výsledok zdieľanej ekonomiky až vo výške 572 miliárd EUR.[1] Avšak, problematickou otázkou vo svetle zdieľanej ekonomiky je nejednotná legislatíva medzi členskými štátmi Európskej únie. Tento fakt znemožňuje rozvoj spolupráce na európskej úrovni, a preto sa ním aj inštitúcie Európskej únie začali zaoberať.

Špecifiká a kľúčové otázky

Platforma zdieľanej ekonomiky mení zavedený systém poskytovania služieb – vďaka tomuto konceptu miznú jasné hranice medzi spotrebiteľom a poskytovateľom, či pracovníkom a osobou samostatne zárobkovo činnou. Stierajú sa tiež rozdiely medzi profesionálne a neprofesionálne poskytovanými službami. Ako už bolo spomenuté, tento fakt na jednej strane zvyšuje množstvo poskytnutých služieb a vytvára priestor pre podnikateľské investície, na strane druhej vnáša neistotu ohľadom platných pravidiel – hlavne v kombinácii s nezjednotenými legislatívami naprieč EU.

Medzi základné otázky, ktoré tak musia byť pre fungovanie tejto platformy jasne definované, patrí to, či zdieľaná ekonomika má byť rovnakým subjektom požiadaviek prístupu na trh, ako bývajú klasické podnikateľské aktivity. Takýmito požiadavkami sú napríklad povolenie k podnikaniu, povinnosť licencií, či požiadavky na určitý štandard v otázke kvality. Odpovede na tieto otázky sa momentálne posudzujú prípad od prípadu a výsledné rozhodnutia záležia najmä na povahe poskytovanej služby. Je tiež prirodzené, že národné regulácie kopírujú verejné záujmy a niektoré časti tejto problematiky tak ostávajú neregulované, čím zapadnú do tzv. „šedej zóny regulácie“. Tento pojem je príznačným označením pre súčasný stav napríklad v kontexte známej aplikácie Uber či Airbnb, kedy sa jednotlivé regulácie líšia i v rámci jednej zeme – príkladom je súdne nariadené pozastavenie činnosti spoločnosti Uber len na území Brna.[2] Samotné internetové stránky druhej zo spomínaných platforiem uvádzajú odporučenie pre používateľov, aby si skontrolovali regulácie aplikované na ich konkrétne mesto.[3]

Problém, ktorý vyviera pri nejasnom rozlíšení medzi poskytovateľom a prijímateľom služby, je určenie, ktorá zo strán má byť považovaná za slabšiu, a teda spadajúcu pod vyššiu legislatívnu ochranu. V spomínanom príklade zdieľaného bývania, kde jedna strana svoje bývanie poskytuje, a druhá využíva, vzniká transakčný vzťah „consumer-to-consumer“, ktorý európskou legislatívou pokrytý nie je.

Problematickou zostáva i otázka daní, kde je nielen komplikované identifikovať daňového poplatníka, ale i výšku zdaniteľného príjmu. Situáciu sťažujú aj rozličné daňové praktiky naprieč členskými štátmi. Preto správa Komisie navrhuje aplikovať funkčne podobnú daňovú povinnosť na podniky poskytujúce porovnateľné služby.

Debata na európskej úrovni

Naopak návrh správy Európskeho parlamentu – konkrétne Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov (IMCO)[4] – Komisii vytýka, že vo svojom návrhu neponúka jasný spôsob aplikovateľnosti existujúcej európskej legislatívy na rozličné modely zdieľanej ekonomiky. Prioritizuje ochranu spotrebiteľa a zdôrazňuje risk plynúci z existencie rozličných štandardov pre podobných ekonomických hráčov. Nepovažuje však za nutné okamžite tvoriť nové pravidlá špecifické pre túto platformu – v prvom rade odporúča Komisii preskúmať súčasnú úpravu európskej legislatívy a pokúsiť sa aplikovať už existujúce právne prepisy. Otázka platformy zdieľanej ekonomiky tak ostáva stále otvorenou a ani vyššie spomínané návrhy Komisie a Európskeho parlamentu v súčasnosti neindikujú rýchle riešenie v dohľadnej dobe. Európsky parlament bude o svojom návrhu hlasovať na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu vo štvrtok, 15. júna.


[1] Communication – strana 2, Report EP – strana 10

[2] http://www.ubertaxi.cz/novinky/uber-v-brne-docasne-pozastaveni-nebo-uplny-konec/

[3] https://www.airbnb.com/help/article/961/what-regulations-apply-to-my-city

Autor článku : Ema Grajcarová, stážistka v kanceláři Luďka Niedermayera